Sv. Barbora
Kresťanské umenie venovalo sv. Barbore veľkú pozornosť. Zachovali sa predovšetkým maľby, ktoré predstavujú túto sväticu ako peknú devu a znázorňujú rozličné legendárne scény z jej života. Avšak historici sú oveľa skromnejší ako maliari.
P jestvovaní tejto svätice je ťažko pochybovať, lebo úcta k nej bola na Východe rozšírená už v staroveku a pravdepodobne v 6.storočí, pri byzantskej okupácii Itálie, sa uchytila na Západe.
Jestvovali viaceré staré grécke životopisy, na základe ktorých vznikli latinské. Na už grécke životopisy sa rozchádzajú v základných historických údajoch, ako je napr. miesto pôvodu (Antiochia, Nikomedia, Heliopolis) a obdobia, v ktorom obdivovaná mučenica žila; podľa jedných to bola za Maximína Thráka (235-238), iní uvádzajú Maximilána (286-305), ďalší zasa Maximína Dazu (307-313). Niektoré latinské životopisy situáciu ešte skomplikovali tým ,že sa usilovali urobiť zo sv. Barbory italskú sväticu, pochádzajúcu z Toskánska.
Dej zachovaných životopisov je pútavý a vedel zachytiť čitateľov. Podľa neho Barbora bola veľmi pekná deva pohanského obchodníka Dioskura. Otec bola na dcéru žiarlivý a nechcel, aby sa stala kresťankou alebo obeťou nejakého bezcharakterného mladíka. Preto dal pre ňu postaviť vežu, v ktorej mala byť uzavretá. Barbora sa však už medzitým zoznámila s kresťanstvom, a preto zariadila, aby namiesto dvoch plánovaných oblokov na veži boli tri, ktoré by jej pripomínali tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Keď nemala nádej, že pred uväznením vo veži bude pokrstená, pokrstila sa sama trojnásobným ponorením sa do jazierka s vodou so slovami: ,,Barbora sa krstí v mene Otca i Syna i Ducha Svätého."
Keďže sa otec dozvedel, že dcéra je kresťanka, chcel ju zabiť. Ale ona mu zázračne unikla cez múry veže. Vonku ju však chytil a priviedol pred sudcu. Ten ju najprv presviedčal, aby sa zriekla kresťanskej viery, a keď odmietla, dal ju rozličným spôsobom mučiť. Farbisté opisy mučenia hovoria aj o zázračnom uzdravení. Napokon ju sudca rozkázal sťať. Urobil to údajne sám otec. Za trest naňho padol oheň z neba a spálil ho.
Nábožní veriaci uctievali sv. Barboru ako ochrankyňu pred náhlou a nepredvídanou smrťou. Pokladá sa za patrónku baníkov, kanonierov, zvonárov, stavbárov, požiarnikov. Muničné sklady na vojnových lodiach sa nazývajú ,,sv. Barbora".
Zdroj: ONDRUŠ, Rajmund. Blízki Bohu i ľuďom, 2.zväzok. Trnava : Vydavateľstvo Dobrá kniha, 2012. 673 str. ISBN 978-80-7141-743-9.