Sv. Joachim a sv. Anna
Dve evanjeliá (Matúšovo a Lukášovo) nám podávajú rodokmeň Pána Ježiša. Ale obidva rodokmene, hoci uvádzajú mená z dvoch rozličných línií, sa vzťahujú iba na predkov svätého Jozefa, ktorý bol pred izraelským zákonom hlavou Svätej rodiny a otcom Ježiša Krista. O rodičoch alebo iných predkoch Kristovej matky, Panny Márie, sa priamo z evanjelií nedozvedáme nič.
Prirodzene, kresťanský ľud sa zaujíma o rodinu, z ktorej pochádzala Matka vteleného Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Pre nedostatok biblických správ prevzal údaje z iných prameňov, medzi ktorými najvýznamnejší sa nazýval Protoevanjelium sv. Jakuba. Bol to apokryfný, teda nepravý spis z 2.storočia. cirkev mu nikdy nepriznávala hodnotu pôvodného apoštolského spisu. No napriek tomu Jakubovo protoevanjelium malo pre svoju starobylosť veľkú vážnosť a zanechalo silnú ozvenu v liturgii, ako aj v ľudovej nábožnosti, ktorá sa napokon stala súčasťou cirkevnej tradície.
Podľa spomenutého protoevanjelia rodičia Panny Márie sa nazývali Joachim a Anna. Joachim údajne pochádzal z Galiley, kým Anna bola dcérou istého betlehemského kňaza. Z jej blízkeho príbuzenstva pochádzala sv. Alžbeta, matka Jána Krstiteľa. Protoevanjelium predstavuje Joachima a Annu ako príkladný a nábožný manželský pár, čo sa dá ľahko predpokladať aj zo skutočností, že títo rodičia vychovali mimoriadne ušľachtilú a Bohom osobitne omilostenú dcéru. Ich život však nebol bez trápenia. Dlho totiž nemali nijaké dieťa. Začili preto veľa príkorí, lebo bezdetnosť sa pokladala v Izraeli za Boží trest a ľudia otvorene pohŕdali manželmi, ktorí nemali potomkov. Avšak po vytrvalej modlitbe sa Joachimovi a Anne, hoc aj v pokročilejšom veku, predsa len narodila dcérka, ktorej dali meno Miriam (Marjam), po slovenský Mária. Jakubovo protoevanjelium hovorí v tejto súvislosti o zjavení anjela Anne a Joachimovi, ktorý sa vo svojej bezútešnosti utiahol na púšť, kde žil v modlitbe a pokání. Keď dosiahla Mária tri roky, rodičia ju údajne zasvätili Bohu v jeruzalemskom chráme.
O ďalších osudoch rodičov Panny Márie sa zachované texty protoevanjelia a iných apokryfných spisov rozchádzajú. Podľa niektorých obaja zomreli krátko po zasvätení svojej dcéry. Podľa iných Anna žila ešte dlho a pomáhala vychovávať i malého Ježiška. Ide však väčšinou o neskoršie doplnky, vytvorené nábožnou fantáziou, medzi ktorými je ťažké nájsť historické jadro.
Úcta k sv. Joachimovi a sv. Anne sa rozšírila najprv na kresťanskom východe. Už vo 4.-5. storočí vznikol v Jeruzaleme im zasvätený kostol, a to v blízkosti Ovčieho rybníka a Ovčej brány, kde bol podľa starého podania dom svätých manželov. Veľmi silná bola najmä úcta k sv. Anne, ktorá mala vo východnej cirkvi až tri sviatky v roku.
Na kresťanskom Západe sa začalo uctievanie rodičov Panny Márie, osobitne sv. Anny, v 8.storočí, ale do cirkevnej liturgie preniklo až v neskoršom stredoveku (v 10.stor. v Neapole, od 12.stor. postupne aj na iných miestach). Až do poslednej liturgickej obnovy boli v rímskokatolíckej Cirkvi sviatky svätých manželov oddelené:26.júla sv. Anny a 16.augusta sv. Joachima. V novom liturgickom kalendári si obidvoch pripomíname spoločne, a to 26. Júla.
Zdroj: ONDRUŠ, Rajmund. Blízki Bohu i ľuďom, 2.zväzok. Trnava : Vydavateľstvo Dobrá kniha, 2012. 673 str. ISBN 978-80-7141-743-9.